Navrhlo sa najmä vytvoriť platformu pre dialóg pre skupinu 10 najlepších moslimských ekonomík, vyvinúť interaktívnu stratégiu pre hospodársky rozvoj členských štátov OIC, systém vzájomnej potravinovej pomoci vo forme regionálneho fondu typu FAO, vrátane možnosti vytvorenia potravinového združenia v zainteresovaných krajinách.
Líder Kazachstanu tiež navrhol vypracovať a prijať spoločný akčný plán pre investičnú a technologickú spoluprácu v energetickom sektore v rámci OIC, vytvoriť medzinárodné inovačné centrum a vytvoriť podporné systémy pre malé a stredné podniky.
Prezident N. Nazarbajev tiež uviedol, že Kazachstan predložil svoju kandidatúru na usporiadanie svetovej výstavy EXPO2017 na tému „Energia budúcnosti“ a vyjadril nádej, že členské štáty OIC túto iniciatívu podporia. Účastníci stretnutia dosiahli zhodu v tom, že moslimský svet je na pokraji novej éry rozvoja.
Dramatické udalosti, ktoré sa odohrávajú v severnej Afrike a na Blízkom východe, sú jasným prejavom potreby zásadných, sociálnych a ekonomických reforiem, ako aj modernizácie. Program rokovania Rady ministrov zahraničných vecí bol veľmi rozsiahly.
Politický výbor sa zaoberal otázkami súvisiacimi s Palestínou a arabsko-izraelským konfliktom, inými udalosťami v rôznych regiónoch moslimského sveta, ako aj asistenciou pri sociálno-ekonomickej obnove Afganistanu, príležitosťami na rozšírenú spoluprácu s inými regionálnymi organizáciami, otázkami odzbrojenia, bojom proti terorizmu, extrémizmus a obchodovanie s drogami, reforma OSN.
Zriadenie nezávislej stálej komisie pre ľudské práva je jedným z najdôležitejších hmatateľných rozhodnutí. Členské štáty vyjadrili ochotu ďalej skúmať potenciál organizácie pri posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti, mieru a riešenia konfliktov.
Počas stretnutia účastníci prijali príslušné nariadenia týkajúce sa pozorovateľských krajín v organizácii. Na ekonomických zasadnutiach sa pozornosť venovala takým aspektom, ako je rozširovanie obchodných a hospodárskych vzťahov medzi členskými štátmi, rozvoj poľnohospodárskeho potenciálu a rozširovanie spolupráce v dopravnom a finančnom sektore. Študovali sa otázky ďalšieho rozvoja spolupráce v oblasti vedy a techniky, zdravotníctva, ochrany životného prostredia a humanitárnej pomoci.
Bol prijatý akčný plán Organizácie islamskej spolupráce pre strednú Áziu. Členské štáty sa tiež rozhodli usporiadať samity hláv štátov raz za dva roky, a nie každé tri roky, ako tomu bolo predtým.
V dôsledku zasadnutia bola prijatá Astana deklarácia, ktorá odráža najvýznamnejšie problémy, ktorým čelí Ummah.
Podľa účastníkov sa vo všeobecnosti jednalo o historické zasadnutie, ktoré sa konalo v zložitom a celkom rozhodujúcom okamihu v histórii islamského sveta. Súhlasili tiež jednomyseľne v tom, že to bol špeciálny a životodarný duch Astany, ktorý predtým pomohol Kazachstanu úspešne usporiadať samit OBSE v roku 2010, pomohol vytvoriť atmosféru vedúcu k zmenám a obnove a posilnil konsenzus medzi členskými štátmi OIC.
Dá sa povedať, že s Astanou sa začala nová etapa v histórii organizácie - členské štáty sa rozhodli pre nový názov a nové logo organizácie. Zmenou názvu na Organizáciu islamskej spolupráce ukázali účastníci relácie svoju ochotu zmeniť, prispôsobiť sa a aktualizovať.
Podľa veľvyslanectva Kazašskej republiky v Spojených arabských emirátoch
